Respiračné ochorenia patria medzi najčastejšie zdravotné problémy domácich potkanov, ktorým sa venujeme vo veterinárnej ambulancii AhojVet v Bratislave. Často nejde o infekciu jediným mikroorganizmom, ale o multifaktoriálny respiračný syndróm, pri ktorom sa kombinujú infekčné agens, imunita zvieraťa, genetická predispozícia.

 Najčastejší vinník: Mycoplasma pulmonis

Jedným z najvýznamnejších pôvodcov chronického respiračného ochorenia potkanov – murine respiratory mycoplasmosis (MRM) – je Mycoplasma pulmonis. Infekcia je u domácich potkanov veľmi rozšírená a potkan môže byť infikovaný aj bez zjavných klinických príznakov.

Konkrétne údaje máme aj z vedeckých štúdií domácich potkanov. Piasecki, Chrzastek a Kasprzykowska (2017) vyšetrili PCR metódou orofaryngeálne výtery 122 domácich a 113 laboratórnych potkanov. M. pulmonis bola potvrdená u 86 zo 122 domácich potkanov (70,49 %), zatiaľ čo u laboratórnych potkanov bola pozitivita 49,56 %. Starší americký prieskum 28 chovov domácich potkanov uvádzal pozitivitu M. pulmonis vo všetkých 28 sledovaných chovoch.

To však neznamená, že každý pozitívny potkan musí byť klinicky chorý. Závažnosť ochorenia ovplyvňuje vek, genetická predispozícia, imunita, virulencia konkrétneho kmeňa mykoplazmy, koncentrácia amoniaku a prašnosť prostredia, výživa, stres a prítomnosť ďalších respiračných patogénov.

Čo robí Mycoplasma pulmonis v pľúcach?

Mycoplasma pulmonis sa viaže na sliznicu dýchacích ciest a spôsobuje chronický zápal, ktorý môže postupne poškodzovať bronchy, bronchioly aj samotné pľúcne tkanivo.

Typickým nálezom je chronická bronchitída a bronchiolitída so zápalovou infiltráciou a zhrubnutím stien dýchacích ciest. Pri dlhšie trvajúcom ochorení môže dôjsť k ich trvalému rozšíreniu – bronchiektáziám – a k poruche prirodzeného čistenia dýchacích ciest.

V pokročilých prípadoch sa môže rozvinúť bronchopneumónia, atelektáza pľúc, niekedy aj hnisavé alebo nekrotické zmeny. Chronicky poškodené dýchacie cesty sú zároveň náchylnejšie na sekundárne bakteriálne infekcie.

Dôležité je, že rozsah zmien v pľúcach nemusí vždy zodpovedať intenzite príznakov – aj potkan s relatívne miernymi prejavmi môže mať chronické zmeny v dýchacom systéme.

Ochorenie môžu výrazne zhoršovať ďalšie baktérie a vírusy, napríklad Streptococcus pneumoniae, Corynebacterium kutscheri, Filobacterium rodentium (CAR bacillus), Sendai vírus či koronavírus potkanov.

Pre chronické štádium je preto charakteristický začarovaný kruh:

chronický zápal → poškodenie epitelu → porucha mukociliárneho klírensu → hromadenie sekrétu → sekundárne infekcie → ďalšie poškodenie pľúc

Zaujímavé je, že rozsah patologických zmien nemusí vždy korelovať so závažnosťou klinických príznakov. Potkan teda môže pôsobiť relatívne zdravo, hoci už má významné zmeny v respiračnom trakte.

Ochorenie môžu výrazne zhoršovať ďalšie baktérie a vírusy, napríklad Streptococcus pneumoniae, Corynebacterium kutscheri, Filobacterium rodentium (CAR bacillus), Sendai vírus či koronavírus potkanov.

Aké príznaky si všimnúť?

Začiatok môže byť veľmi nenápadný. Typické je kýchanie, „pofŕkavanie“, výtok z nosa, červenohnedý sekrét okolo nosa alebo očí (porfyrín), znížená aktivita, nechutenstvo, chudnutie a zhoršená kvalita srsti.

Pri postupe ochorenia sa môže objaviť zrýchlené alebo namáhavé dýchanie, pískanie, chrčanie či iné počuteľné dychové fenomény. Naklonenie hlavy môže signalizovať súčasné postihnutie stredného ucha.

Dýchavičnosť, výrazná práca brušných svalov pri dýchaní, dýchanie s otvorenou papuľkou, kolaps alebo modrasté sliznice sú urgentné príznaky.

Ako sa stanovuje diagnóza?

Veterinár posudzuje anamnézu, spôsob chovu a priebeh ochorenia, klinické príznaky a auskultáciu dýchacích ciest. Podľa závažnosti môže byť vhodné RTG, USG vyšetrenie hrudníka a ďalšie laboratórne vyšetrenia.

Pri dokazovaní konkrétneho infekčného agens možno použiť PCR, kultiváciu. Samotný klinický obraz nemusí spoľahlivo určiť pôvodcu, pretože rôzne respiračné infekcie môžu vyzerať veľmi podobne.

Čo môžete urobiť doma?

Pri prvých miernych príznakoch zabezpečte potkanovi teplo, pokoj, minimum stresu a čisté prostredie bez prachu, dymu, parfumov a aerosólov. Odstráňte zapáchajúcu alebo prašnú podstielku a dbajte na dobré vetranie bez prievanu. Dôležitá je teplota a vlhkosť vzduchu v mieste chovu potkanov. Zvýšená koncentrácia amoniaku z moču patrí medzi faktory, ktoré môžu respiračné ochorenie zhoršovať.